SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Evidenčné číslo 1125468
BAKALÁRSKA PRÁCA
NITRA 2010/2011 ZUZANA TOMANOVÁ
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
Rektor: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.
Dekan: prof. Ing. Daniel Bíro, CSc.
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Agronomické zhodnotenie pestovania jačmeňa siateho jarného
v AGRODULOV SHR.
Bakalárska práca
Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo
Študijný odbor: Všeobecné poľnohospodárstvo, 4140700
Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby
Školiteľ: Ing. Jozef Ţembery, PhD.
Vedúci katedry: doc. Ing. Ivan Černý, PhD.
Nitra 2010/2011 Zuzana Tomanová
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Podpísaná Zuzana Tomanová, týmto vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému
„Agronomické zhodnotenie pestovania jačmeňa siateho jarného v AGRODULOV
SHR“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre, ..................................... ...........................................
Podpis
POĎAKOVANIE
Touto cestou si dovoľujem vysloviť úprimné poďakovanie vedúcemu bakalárskej
práce, Ing. Jozefovi Ţemberymu, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady
a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce a taktieţ Ing. Milanovi Staňovi
za poskytnutie podkladov na vypracovanie bakalárskej práce.
Abstrakt
Bakalársku prácu som robila v Poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR,
ktorý sa nachádza v severnej časti Ilavského podolia. Smerom na severozápad vystupuje
na pahorkatinné pohorie Bielych Karpát.
Obec Dúlov zaberá 553 ha Ilavského okresu, z toho Poľnohospodársky podnik
AGRODULOV SHR obhospodaruje 300 ha pôdy ( 250 ha orná pôda a 50 ha TTP).
Ako predplodina bola pouţitá pšenica letná f. ozimná s priemernou úrodou 5,0 t.ha-1
(pri Kríţi) a 4,0 t.ha-1
(na Luţteku). Jarná predsejbová príprava, ktorá sa konala 27. 2.
2008, pozostávala z bránenia 6 metrovými ťahanými bránami, čo pôdu prekyprilo
a prevzdušnilo. Sejba bola uskutočnená 28. 2. 2008, čo je pre repno – jačmennú
výrobnú oblasť v agrotechnickom termíne. Vo fáze odnoţovania sa hnojilo 150 kg
liadku, čo predstavuje 41,2 kg čistého dusíka. V roku 2008 bol zber vykonaný v termíne
od 25. 7. do 28. 7. 2008. Oblasť AGRODULOV SHR, ktorá sa nachádza v repno –
jačmennej výrobnej oblasti, čo je oblasť vhodná na pestovanie jačmeňa jarného.
Kľúčové slová: jačmeň jarný, technológia pestovania, úroda zrna.
Abstract
I elaborated my bachelor thesis in the agricultural company AGRODULOV SHR. It
is located in the northern part of the Ilava Valley (district Ilava). The valley rises in the
north-western direction to the hills of the protected territory of the White Carpathian
Mountains.
The municipality of Dulov occupies 553 hectares of the district of Ilava, here from 300
hectares are cultivated by the agricultural company AGRODULOV SHR (250 hectares
arable land and 50 hectares other land).
Winter and summer wheat was used as pre-crop with average harvest 5,0 t/hectare
(near Kríţ) and 4,0 t/hectare (in Luţtek area). The spring pre-sowing soil preparation
took place on 27th February 2008 consisting of harrowing with 6 m wide drawn
harrows to achieve cultivation and aeration. The sowing took place on 28th February
2008 which is in agro-technical period with respect to a barley and beet production area.
150 kg of saltpetre was added as fertilizer in the offshoot phase, which represents 41,2
kg of clean nitrogen. In 2008 the harvest took place in the period from 25th July to 28th
July 2008. The AGRODULOV SHR area is located in a barley and beet production
region. It is suitable for growing spring barley.
Key words: spring barley, technology of growing, corn harvest.
Pouţité skratky
pH pôdna reakcia
KVO kukuričná výrobná oblasť
RVO repná výrobná oblasť
ZVO zemiaková výrobná oblasť
f forma
SHR súkromne hospodáriaci roľník
KU katastrálne územie
OBSAH
ÚVOD............................................................................................................................. 9
1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.....................10
1.1 Účel pestovania a hospodársky význam jačmeňa siateho jarného......................10
1.2 Botanická a morfologická charakteristika...........................................................10
1.3 Najdôleţitejšie faktory úspešného pestovania jačmeňa siateho jarného.............12
1.3.1 Výber regiónu a voľba stanovišťa.................................................................12
1.3.2 Zaradenie jačmeňa siateho jarného v osevnom postupe................................13
1.3.3 Základná príprava pôdy.................................................................................15
1.3.4 Termín sejby..................................................................................................16
1.3.5 Výţiva a hnojenie jačmeňa siateho jarného..................................................17
1.3.5.1 Hnojenie dusíkom.................................................................................. .18
1.3.5.2 Hnojenie fosforom................................................................................ ..20
1.3.5.3 Hnojenie draslíkom................................................................................ .20
1.3.6 Ochrana proti škodlivým činiteľom........................................................... ..21
1.3.6.1 Regulácia burín..................................................................................... .21
1.3.6.2 Ochrana proti chorobám........................................................................ 22
1.3.6.3 Ochrana proti škodcom.......................................................................... 23
1.3.7 Zber jačmeňa siateho jarného...................................................................... 23
1.3.8 Pozberová manipulácia a skladovanie......................................................... 24
2. CIEĽ.......................................................................................................................... 25
3. MATERIÁL A METÓDA........................................................................................ 26
3.1 Reliéf územia..................................................................................................... 26
3.2 Klimatické podmienky....................................................................................... 26
3.3 Pôdne a geologické pomery................................................................................27
3.4 Charakteristika poľnohospodárskeho podniku....................................................28
3.5 Charakteristika pestovanej odrody............................................................ ....... .28
4. VÝSLEDKY A DISKUSIA.......................................................................................30
4.1 Zhodnotenie výberu regiónu stanovišťa..............................................................30
4.2 Zhodnotenie zaradenia jačmeňa siateho jarného do osevného postupu..............30
4.3 Zhodnotenie prípravy pôdy.................................................................................30
4.4 Zhodnotenie sejby...............................................................................................31
4.5 Zhodnotenie výţivy a hnojenia...........................................................................31
4.6 Zhodnotenie ošetrenia počas vegetácie............................................................. 32
4.7 Zhodnotenie zberu...............................................................................................32
5. NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV..................................................................33
6. ZÁVER........................................................................................................................34
7. ZOZNAM LITERATÚRY........................................................................................35
9
ÚVOD
Jačmeň siaty jarný patrí v celosvetovom meradle k najpestovanejším obilninám.
Rozšírenie a obľúbenosť jačmeňa sú dané predovšetkým jeho biologickými
vlastnosťami, ako sú: schopnosť vytvoriť za krátke vegetačné obdobie veľké mnoţstvo
organickej hmoty, výborná krmovinová hodnota zrna, slamy, znaky xerofyla a iné, ale
aj čisto praktické hľadisko skoro uvoľňuje pôdu pre následnú plodinu, moţnosť vyuţitia
slamy na organické hnojenie a iné. Jačmeň jarný má nezastupiteľné miesto ako jadrové
krmivo, na výrobu sladu a výrobkov z neho (pivo, lieh) v potravinárstve a radu
špecifických výrobkov. Časť produkcie sa spracováva v mlynsko – pekárenskom
a farmaceutickom priemysle, pri výrobe sladových výťaţkov. Úrodový potenciál
jačmeňa jarného aj ozimného je vysoký. Majú dobré hospodárske vlastnosti –
nepoliehavosť, primeranú suchovdornosť. Pri jačmeni je pozoruhodná jeho plastickosť
na rozličné klimatické podmienky. Je relatívne odolný proti zime a suchu a s tým súvisí
aj jeho svetové rozšírenie a pestovanie od studených (arktických) a vlhkých
(humídnych) európskych regiónov aţ po suché (aridné) oblasti Ázie a od arabských
lokalít pod úroveň mora aţ po alpské výšiny a dokonca aţ po polohy vysoko nad 4 000
m v tibetských Himalájach. Vzhľadom na špecifické morfologické, anatomické, ale
i národohospodárskeho aj pestovateľsko – agronomického hľadiska. Zostávalo
konštatovanie, ţe význam a pestovanie jačmeňa je prakticky nezastupiteľné. Okrem
iného je potrebné znovu prinavrátiť jačmeňu jarnému miesto aj preto, ţe naše odrody
mali a sústavne majú významné postavenie v európskom a svetovom kontexte.
Jačmeň siaty jarný je veľmi produktívna plodina, pretoţe za pomerne krátke
vegetačné obdobie (95 – 125 dní) dokáţe vytvoriť značné mnoţstvo kvalitnej hmoty a
vysoko efektívne vyuţívať ţiviny pre produkciu sušiny na tvorbu glycidov a bielkovín
v sušine zrna. Jačmeň jarný je citlivou plodinou, ktorej úrody sú závislé od
pestovateľských ročníkov (teplota, zráţky). Veľký význam má aj predplodina, štruktúra
pôdy, biologicky kvalitné osivo, vodný a vzdušný reţim v pôde, výţiva a hnojenie.
10
1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
1.1.Účel pestovania a hospodársky význam jačmeňa siateho jarného
Jačmeň jarný (Hordeum vulgare L.) patrí svojim hospodárskym významom
medzi naše hlavné plodiny. Potvrdzuje to aj rozsah pestovania v našich podmienkach,
keď sa jačmeň zaraduje hneď po pšenici. Vo svetovej produkcii je jačmeň na štvrtom
mieste za pšenicou, ryţou a kukuricou. Zrno jačmeňa jarného je surovinou na výrobu
jačmenných krúp, náhradky kávy, sladových a farmaceutických výťaţkov, na výrobu
sladu, piva a predovšetkým prispieva k zabezpečeniu krmivovej základne. Zrno je
bohaté na škrob a minerálne látky, je dôleţitým krmivom predovšetkým pre chovné
zvieratá (ošípané a hydinu). Jemná a pomerne listnatá slama je dobrým objemovým
krmivom pre hovädzí dobytok. Uplatnenie jačmeňa v mlynárskom, pekárskom a
cestovinárskom priemysle nie je v dôsledku konzervatívnych stravovacích návykov u
nás uspokojivé. Dobrá technologická kvalita zrna jačmeňov umoţňuje potravinárskemu
priemyslu nielen kryť domácu potrebu, ale je tieţ základom vývozu sladovníckeho
jačmeňa, ako aj z neho vyrobeného sladu a kvalitného piva. Na kŕmne účely sa pouţíva
okolo 60% produkcie a vytriedené zrno z pripravovaného jačmeňa, ktoré prepadlo
sitami s otvormi 2,2 mm. Pri dobrej agrotechnike a výţive je podiel tohto zrna malý, ale
pri celkovej spotrebe toto mnoţstvo nie je v krmivovej základni zanedbateľné
(KRAUSKO a i. 1980).
PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) uvádzajú, ţe okrem priameho vyuţitia
jačmeňa na sladovnícke účely má táto plodina výborné vlastnosti aj ako krmivo.
Prednosťou jačmeňa jarného je vysoké vyuţitie ţivín pre produkciu sušiny za veľmi
krátke obdobie vegetácie na tvorbu glycidov a bielkovín v sušine zrna. Vedľajšie
produkty, ktoré vznikajú pri jeho potravinárskom spracovaní (zlomkový jačmeň,
sladový kvet, pivovarnícke mláto a pod.), sa tieţ vyuţívajú pri príprave kŕmnych
zloţiek. Na kŕmenie hovädzieho dobytka sa pouţíva aj jačmenná slama.
1.2 Botanická a morfologická charakteristika
Jačmene zaraďujeme do čeľade lipnicovitých – Poaceae do rodu Hordeum L.
JAČMEN. Jačmene podľa počtu chromozómov patria k jednému kultúrnemu druhu (1n
= 14) Hordeum vulgare – Jačmeň siaty, ktorý sa delí na dve skupiny (MOLNÁROVÁ
a ŢEMBERY, 1999).
1.Hordeum distichon L. - jačmeň dvojradov
11
subsp. distichon - jačmeň dvojradový pravý
var. erectum - jačmeň dvojradový pravý vzpriamený
var. nutans - jačmeň dvojradový pravý ovisnutý
subsp. nudum - jačmeň dvojradový nahý
subsp. zeocrithon - jačmeň dvojradový páví
2. Hordeum vulgare L. - jačmeň siaty
subsp. hexastichon (L.) - jačmeň siaty šesťradový
subsp. vulgare (STOKES) ČELAK - jačmeň siaty pravý (štvorradový)
var. coeleste (L.) - jačmeň siaty pravý nahozrnný
var. hybernum VIB - jačmeň siaty pravý ozimný
Koreň (radix) – koreňová sústava je zväzkovitá a pozostáva z koreňov primárnych –
zárodočných a sekundárnych – adventívnych. Počet zárodočných korienkov (4 – 10)
je pri jednotlivých druhoch orientačným rozlišovacím znakom.
Steblo (culmus) – pozostáva z kolienok (nódií) a článkov (internódií). Steblo sa začína
vytvárať po zaloţení odnoţovacieho kolienka a z neho vyrastajú odnoţe a adventívne
korene. Kaţdá odnoţ má samostatnú koreňovú sústavu. Všetky steblá majú rovnaké
zloţenie. Steblo je väčšinou duté (MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, 1999).
Listy – na steble jačmeňa sú listy postavené v dvoch radoch nad sebou. Listová pošva
vyrastá z uzla a obopína steblo. V mieste, kde pošva prechádza do listovej čepele, je
pošva zakončená blanitým jazýčkom, ktorý je rovno ustrihnutý a po stranách vybieha do
dlhých ušiek.
Súkvetie a kvet – súkvetie jačmeňa tvorí klas s nakopeným klasovým vretenom
a kláskami. Pri kultúrnych jačmeňoch je vreteno nelámavé. Pri viacradových jačmeňoch
sú všetky tri kvietky rodivé (plodné), pri dvojradových sa vyvinie len prostredný
kvietok.
Plod (fructus) – jednosemenná naţka – zrno (caryopsis), sa skladá z troch hlavných
častí: obalov, zárodku a jadra. Môţe byť slamovoţltá, oranţová, hnedá, fialová
a modročierna. Pri plevnatých jačmeňoch je zrno na chrbtovej strane pokryté plievkou,
ktorá svojimi okrajmi prekrýva plievočku. K vonkajšej strane plievočky prilieha v ryhe
zrna tzv. bazálna štetôčka.
Zárodok (embryo) – je umiestnený v spodnej časti zrna a tvorí základ budúcej rastliny.
12
Jadro (endosperm) – zaberá najväčšiu časť zrna. Vonkajšiu časť zrna tvorí aleurónová
vrstva, ktorá je priamo pod osemením (KRAUSKO a i., 1980).
1.3 Najdôleţitejšie faktory úspešného pestovania jačmeňa siateho jarného
1.3.1. Výber regiónu a voľba stanovišťa
Jačmeň je rastlina dlhého dňa a úspešne sa pestuje v pomerne veľkom rozsahu
ekologických podmienok. S dĺţkou dňa sa skracuje rastový rytmus. Pri neskoršej sejbe
sa skracuje obdobie vegetačného rastu a predlţuje sa obdobie od klasenia po dozretie
(FECENKO a LOŢEK, 2000).
Rajonizácia jačmeňa jarného je dôleţitým opatrením podieľajúcim sa na
zvyšovaní úrod. Správna rajonizácia je dôleţitým bodom pre zabezpečenie ekonomicky
efektívneho pestovania obilnín (KRAUSKO a i., 1980).
Pôda má mať pH okolo 6,5 – 7,2. Neznáša kyslú pôdnu reakciu, na takejto pôde sa
výrazne zniţuje úroda zrna (TICHÝ a ZIMOLKA, 2008).
PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) uvádzajú, ţe jačmeň jarný je
pomerne náročný na pôdu, čo súvisí s jeho slabšou koreňovou sústavou (90% koreňov
v orničnom horizonte) a kratším vegetačným obdobím (90 – 110 dní). Vyţaduje pôdy
v dobrom štruktúrnom stave, ktoré sú dostatočne prevzdušnené, majú dobrý vodný
reţim a dostatočnú zásobu ľahko prístupných ţivín. Najlepšie mu vyhovujú stredne
ťaţké, hlinité, piesočnato – hlinité alebo ílovito hlinité pôdy. Z hľadiska pôdneho typu
dosahuje dobré úrody na černozemiach, hnedozemiach a hnedej pôde.
Pôda má mať dostatok organickej hmoty a pohotových ţivín, hlavne fosforu a
zabezpečené uvoľňovanie ţivín biologickou činnosťou pôdy. Najlepšie mu zodpovedajú
stredne ťaţké pôdy, hlboké, bez veľkých rozdielov medzi orničnou a podorničnou
vrstvou. Jačmeň je pomerne málo náročný na teplotu.
Minimálna teplota klíčenia 1 – 3 °C dovoľuje siať hneď na začiatku jari. Vegetačná
termická konštanta je 1700 °C – 2200 °C. Dôleţité je, aby teplota v období
zakoreňovania a odnoţovania mierne stúpala. Jarnému jačmeňu značne škodí chladno
vôbec po vzídení, spolu s vlhkým počasím (BELEJ a i., 1989).
Vo fáze steblovania jačmeňu zasa škodí sucho a rýchle zvyšovanie teploty. Za takýchto
podmienok narastie krátke steblo a keď je vysoká teplota spojená s nadmerným suchom,
porast ani nevyklasí. Dobrý sladovnícky jačmeň sa pestuje v oblastiach, kde priemerné
ročné teploty dosahujú okolo 8 – 9 °C a priemerné teploty cez vegetáciu 14,5 °C.
13
Optimálne teploty pre jačmeň jarný v jednotlivých mesiacoch cez vegetáciu sú: apríl 8
°C, máj 14 °C, jún 17 °C, júl 19 °C (KRAUSKO a i., 1980).
MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999) uvádzajú, ţe jačmeň má pri klíčení vo
všeobecnosti vyššie poţiadavky na vodu ako obilniny teplého pásma. Vyţadujú 40 – 60
% plnej vodnej kapacity pôdy. Voda vnikajúca do zrna aktivuje ţivotné procesy. Je
zdrojom kyslíka pri dýchaní a podporuje činnosť fermentov, ktoré štiepia zloţitejšie
zásobné látky na jednoduchšie, ktoré sú vo vode rozpustné a tak sprístupňované pre
príjem mladou rastlinou. Plní zároveň transportnú funkciu v rastline. Okrem toho
vyplavuje z periférnych vrstiev zrna inhibičné látky, ktoré u niektorých druhov blokujú
do určitej miery klíčenie. Na napučiavanie zrna a klíčenie nepriaznivo vplýva vysoká
koncentrácia solí z neskoro aplikovaných priemyselných hnojív pri vyšších dávkach.
V neskorších rastových fázach vysoké teploty a sucho nepriaznivo vplýva na počet zŕn
v klase a hmotnosť zrna v klase. Od kvitnutia do zrenia jačmeňu vyhovuje oblačné
počasie s relatívne niţšími teplotami. Medzi druhmi, ale i odrodami v rámci druhu sú
rozdiely, ktoré sú dané genetickým základom, podmienkami počas zrenia, zberom
a pozberovou úpravou a pod.
1.3.2. Zaradenie jačmeňa siateho jarného v osevnom postupe
Podľa PAČUTU – ČERNÉHO – POLÁČKA, (1998) je jačmeň jarný na
zaradenie v osevnom postupe pomerne náročný. Najčastejšie sa zaraďuje po organicky
hnojených okopaninách, ako napr. repa cukrová alebo zemiaky. V závislosti od
vlahových podmienok sú dobré predplodiny aj obilniny hlavne v suchých rokoch
z dôvodu niţšej náročnosti na vlahu.
Z obilných predplodín najlepšie podmienky pre produkciu úrody zrna vytvára ozimná
raţ a ovos siaty (KOVÁČ a i., 2003).
Ďalšou vhodnou predplodinou pre jačmeň je kukurica siata na zrno, najmä za
predpokladu, ţe pred orbou sa dokonale rozdrtia nadzemné časti rastlín. Časté
zaraďovanie pšenice ozimnej po sebe zvyšuje nebezpečie výskytu koreňových chorôb,
v dôsledku čoho sa prudko zniţujú úrody najmä na ťaţších pôdach a vo vlhších
oblastiach. Všeobecne platí, ţe v dobrých pestovateľských podmienkach i pri
čiastočnom narušení správneho striedania, sú depresie v úrodách menšie, ako v horších
podmienkach (HLAVIČKA a MACÁK, 1974).
Úspešné pestovanie jačmeňa na sladovnícke účely predpokladá jeho správne
umiestnenie v osevnom postupe. Predplodina je jedným z najvýznamnejších faktorov
14
ovplyvňujúcich sladovnícku hodnotu zrna. Vo vzťahu k jačmeňu jarnému sa v praxi
najviac a najčastejšie vyuţívajú tieto osevné postupy (MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY,
1999).
pšenica letná f. ozimná, repa cukrová, jačmeň siaty jarný,
pšenica letná f.ozimná, kukurica siata, jačmeň siaty jarný,
pšenica letná f. ozimná, kukurica siata 2 – 3 roky, jačmeň siaty jarný,
ďatelinovina, pšenica letná f. ozimná, jačmeň siaty jarný,
pšenica letná f. ozimná, zemiaky, jačmeň siaty jarný.
Tab. 1: Vplyv predplodiny na úrodu zrna jačmeňa jarného (VÚOb Kroměříţ cit. in
Zimolka et al., 1997)
Predplodina
Výrobná oblasť
kukuričná repná zemiaková horská
t.ha-1
% t.ha-1
% t.ha-1
% t.ha-1
%
Okopanina 4,12 100 6,84 100 6,08 100 6,1 100
Obilnina 4,78 116 6,29 92 5,11 84 4,91 80
Rozdiel +0,66 16 -0,55 -8 -0,97 -16 -1,19 -20
Tab. 2: Vplyv predplodiny na úrodu zrna jačmeňa jarného ( Illéš 1995)
Predplodina
Kukuričná výrobná oblasť (KVO)
t.ha-1
%
Pšenica letná f. ozimná 6,96 100
Kukurica na siláţ 7,52 108
Rozdiel +0,56 8
15
Tab. 3: Vplyv rôznych predplodín na výšku úrod jačmeňa v jednotlivých oblastiach SR
(Líška a i., 1993)
Predplodina
Výrobná oblasť
KVO RVO ZVO
Repa cukrová 100,0 100 100,0
Zemiaky (neskoré) 98,5 100 100,0
Kukurica na zrno 99,5 92 100,0
Lucerna siata 99,0 100 100,0
Pšenica letná
ozimná
100,5 87,5 89,0
1.3.3. Základná príprava pôdy
Jarné poľné práce sú v znamení časového tlaku. Jačmeň jarný veľmi citlivo
reaguje na nekvalitnú základnú a predsejbovú prípravu pôdy a taktieţ na zhutnenie
profilu pôdy, pretoţe má slabý koreňový systém. Rôzne spôsoby prípravy pôdy pôsobia
rozdielne na štruktúru pôdy predovšetkým vo vrchnej vrstve a vytvárajú odlišné
podmienky pre rast rastlín. Na zhutnených pôdach sa koreňová sústava vyvíja pomaly,
jačmeň slabo odnoţuje a dochádza ku značnej redukcii odnoţí a rastlín (FAMEŘA,
2000).
Pod jačmeň jarný stačí kyprenie pôdy do hĺbky 50 – 70 mm, najlepšie kombinátorom.
Starostlivú prípravu lôţka pre osivo si vyţadujú obilniny, ktoré sa sejú presnou
jednozrnkovou sejbou (KOVÁČ, 2008).
KOSAŘ et al., (1997) uvádzajú, ţe základným opatrením pri základnej príprave
pôdy je jesenná orba (najlepšie obojstranným pluhom) do hĺbky 0,18 – 0,22 m, po nej
je nevyhnutné zabezpečiť prevzdušnenie ornice a prípravu lôţka pre osivo v hĺbke 30 –
40 mm. Najlepšie jednou pracovnou operáciou – náradím s aktívnym pohybom (rotačné
alebo vibračné brány). Obrobenie pôdy moţno uskutočniť tanierovým náradím do hĺbky
0,10 m. Medzi týmto spôsobom obrábania pôdy a orbou na 0,15 m nebol zistený rozdiel
v úrodách. Pre plytké obrobenie pôdy moţno vyuţiť tanierové náradie alebo radličkové
kypriče, v niektorých prípadoch aj viacradličkové podmietacie pluhy.
16
Na ťaţkých pôdach je moţné pouţiť radličkové brány, resp. kultivátor (kombinátor)
(PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).
Pôdy, ktoré sú náchylné na zlievanie, s horšou štruktúrou, po výdatných zráţkach
vytvoria pôdny prísušok, ktorý zhoršuje podmienky pre vzchádzanie a dobrý rast
jačmeňa. Valce môţeme pouţiť vtedy, keď v hĺbke 100-200 mm pôdna vlhkosť
neprevýši 22-24 objemových percent. Za daţdivého počasia, prípadne chladnej, skorej
jari, treba valcovanie vynechať. Valcovanie treba urobiť najneskôr do 3 dní po sejbe,
pričom je najlepšie valcovať ihneď po sejbe. Na utuţených pôdach osivo
rovnomernejšie vzchádza, jačmeň menej odnoţuje a porasty rýchlejšie rastú
(HLAVIČKA a MACÁK, 1974).
Na pôdach so zhutneným podorničím sa môţe robiť podrývanie, ktoré je moţné robiť
priamo k jačmeňu alebo lepšie k predplodine (repe cukrovej). V takomto prípade však
následnej vyššej aktivity aerobných mikroorganizmov dochádza k zvýšeniu
minimalizačných a nitrifikačných procesov, čo môţe viesť k zhoršeniu
sladovníckej kvality zrna (MOLNÁROVÁ a ŹEMBERY, 1999).
1.3.4. Termín sejby
Významnou mierou ovplyvňuje termín sejby výšku úrody ako aj kvalitu zrna.
Vysokú úrodu poskytuje jačmeň jarný iba pri skorom termíne sejby. Sejeme hneď ako
náhle to dovolí stav pôdy. Pôda však má byť dostatočne vyzretá. Za oneskorený termín
sa podľa oblasti povaţuje termín (MOLNÁROVÁ a ŹEMBERY, 1999):
- v KVO po 1.apríli,
- v RVO po 10. apríli,
- v ZVO po 20. apríli,
KRAUSKO a i., (1980) uvádzajú, ţe v období sejby býva zväčša počasie nestále
a často prerušované daţďami. Preto súčasne so začatím prípravy pôdy treba začať aj so
sejbou jačmeňa. Všetky krátkostebelnaté odrody sú náročnejšie na čas sejby a preto by
sme ich mali siať prvé. Pri skorej sejbe sa vyuţije zimná vlaha v prvých rastových
fázach jačmeňa. Podmienky nízkych teplôt a krátkeho dňa priaznivo pôsobia na
odnoţovanie a zakoreňovanie, na vývin mechanických pletív stebla, na tvorbu klasu
a jeho dobré ozrnenie zrnami. Kolísanie teplôt pri skorej sejbe umoţňuje prejsť všetkým
rastlinám vývinovými štádiami, prispieva k vyrovnanému porastu a vlastné vegetačné
obdobie sa predĺţi.
17
Výsevok by mal byť na úrovni 4,5 – 5 miliónov klíčivých zŕn na hektár, čo predstavuje
aţ 250 kg osiva. Pri menej odnoţujúcich odrodách po horšej predplodine na silne
zaburinených honoch a pri oneskorenej sejbe sa výsevok zvyšuje o 10 – 15%
v porovnaní s optimom (KŘOVÁČEK, 2008).
Výsevok v kukuričnej oblasti sa pohybuje od 4 – 4,5 mil. klíčivých zŕn, v repnej
oblasti 3,5 – 4 mil. klíčivých zŕn a v zemiakovej a horskej oblasti 4 – 4,5 mil. klíčivých
zŕn (HLAVIČKA a MACÁK, 1974).
MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999) uvádzajú, ţe sejeme na šírku riadkov 105 –
125 mm. Nie je však vylúčená moţnosť aj uţšej sejby (75 mm).
1.3.5. Výţiva a hnojenie jačmeňa siateho jarného
LOŢEK, (2000) uvádza, ţe jačmeň jarný veľmi citlivo reaguje na všetky
pestovateľské zásahy vrátanie hnojenia. Citlivosť jačmeňa na výţivu a hnojenie vyplýva
z toho, ţe v porovnaní s ostatnými obilninami má relatívne menej vyvinutý a plytšie sa
nachádzajúci koreňový systém a krátke obdobie výţivy, počas ktorého musí prijať
pomerne veľké mnoţstvo ţivín. Preto jačmeň vyţaduje kvalitné pôdy dostatočne
zásobené prístupnými ţivinami, najmä v orničnej vrstve. Jačmeň jarný vyţaduje slabo
kyslú aţ neutrálnu pôdnu reakciu s optimálnym rozmedzím (pH 6,2 – 7,2). Ak je pôdna
reakcia kyslá, tak je moţné k jačmeňu priamo vápniť, a to na jeseň mletým vápencom,
dolomitom alebo saturačnými kalmi v dávke zodpovedajúcej úprave pôdnej reakcie do
optimálneho rozpätia.
U jačmeňa jarného sú dôleţité vyrovnané poľné pomery ako z hľadiska obsahu
a pomeru ţivín, tak aj pôdnej štruktúry, vzdušných a vlhkostných pomerov. Obsah
fosforu, draslíka, horčíka a pôdna reakcia súvisia s celkovou úrovňou hnojenia
v osevnom postupe (KOSAŘ et al., 1997).
Taktieţ je dôleţitá dávka dusíka, ktorá by na dobrých pôdach po dobrých
predplodinách nemala prekročiť 30 kg čistých ţivín na hektár. Uvedená dávka dusíka je
len orientačná, odporúča sa voliť dávku dusíka na základe zisteného Nmin v pôde na jar
a dbať na ukončenie hnojenia v rastovej fáze 25 – 29 (plné odnoţovanie), inak rastie
nebezpečenstvo vyššieho obsahu bielkovín v zrne a následne zníţenie ostatných
kvalitatívnych znakov, najmä obsahu extraktu v slade (SERBÁK, 2006).
Vo fáze odnoţovania je hladina dusíka a drasíka v rastlinách na rovnakej úrovni,
neskoršie sa rozširuje pomer medzi dusíkom a draslíkom v prospech draslíka. Do
ukončenia odnoţovania prijme z celkového mnoţstva asi ½ fosforu a ¾ draslíka. Do
18
klasenia príjme asi 75% z celkového mnoţstva ţivín. Po vyklasení sa výrazne zniţuje
prijímanie draslíka, kým prijímanie dusíka a najmä fosforu pokračuje, a ţiviny sa
premiestňujú do generatívnych orgánov. Na 1 tonu úrody zrna a príslušnej úrody slamy
potrebuje jačmeň: 24 kg N + 5,3 kg P + 20kg K + 4,3 kg Ca + 1,8 kg Mg
(MOLNÁROVÁ a ŢEMBEY, 1999).
Tab. 4: Dynamika tvorby odnoţí pri hnojení rozličnými druhmi dusíkatých hnojív
(Krausko a i., 1980)
Hnojenie
Rastová fáza
odnoţovanie
steblovanie klasenie dozrievanie
Nehnojené 1,81 2,26 2,02 2,18
Hnojenie P a K 1,84 2,17 2,24 2,11
Liadok
s vápencom
2,35 2,66 2,47 2,15
Síran amónny 2,38 2,67 2,38 2,27
Močovina 2,36 2,50 2,54 2,12
1.3.5.1. Hnojenie dusíkom
Hnojenie dusíkom do značnej miery ovplyvňuje výšku úrod jačmeňa i jeho kvalitu.
Stanovenie optimálnej dávky je pomerne zloţité vzhľadom na komplikovaný vzťah
v systéme pôda – mikroorganizmy – rastliny a tieţ závislosť na pouţitej odrode
a priebehu počasia. Hnojenie dusíkom ovplyvňuje obsah dusíkatých látok v zrne
jačmeňa a tým aj kvalitu produkcie (HLAVIČKA a MACÁK, 1974).
PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) uvádzajú, ţe hnojenie jačmeňa jarného
dusíkom ovplyvňuje nielen výslednú úrodu zrna ale hlavne jeho sladovnícku kvalitu. Pri
výpočte dávok dusíka je potrebné brať do úvahy:
intenzitu hnojenia dusíka k predplodine,
premeny dusíka v pôde v priebehu zimy a v predjarnom období,
výsledky rozboru pôdy na obsah Nan.
V oblasti jačmenného typu sa odporúča hnojiť dusíkom na úrovni 30 kg.ha-1
.
Zvýšenie dávky dusíka negatívne ovplyvňuje podiel zrna nad sitom s okami 2,5 mm
19
a obsah extraktu v slade. Pri hnojení jačmeňa jarného dusíkom treba prihliadať na
odrodové zvláštnosti, najmä dávku, pevnosť stebla, náchylnosť na poľahnutie,
odnoţovacie schopnosti a podobne. Dôleţité je dusík aplikovať včas na vyrovnanie
pomeru C : N na rozdrvené organické zvyšky obilnín (TICHÝ a ZIMOLKA, 2008).
MOLNÁROVÁ a i., (2007) uvádzajú, ţe najlepšie formy dusíkatých hnojív sú: síran
amónny, DASA 26/13, z listových hnojív sú vhodné napr. Nitrohum, Humix,
Campofort a ďalšie. Pod sladovnícky jačmeň nie je vhodné zapracovať do pôdy
organické hnojivá.
KRAUSKO a i., (1980) uvádzajú, ţe dávky dusíka závisia od osevného sledu, najmä
zastúpenia viacročných krmovín, prípadne obilnín a hnojených okopanín. Uvoľňovanie
dusíka z prirodzených zásob podporuje zvýšená aerobná činnosť, ktorú umoţňuje hlbšia
orba na jeseň alebo podrývanie k predplodine. Treba rátať aj s tým, ţe po výdatnejších
zráţkach na jeseň alebo na jar sa časť dusíka, najmä na ľahších pôdach, vyplaví.
V suchých oblastiach môţu veľmi vysoké dávky dusíka podporiť vegetatívny rast
jačmeňa na začiatku vegetácie, čím sa vyčerpá zásoba vody z pôdy, ktorá potom chýba
pri tvorbe zrna a tak sa potom zniţujú úrody. Odporúčajú sa nasledovné dávky dusíka
pre jačmeň jarný:
po okopaninách a kukurici hnojenej maštaľným hnojom 30 – 50 kg N ha-1
,
po okopaninách a kukurici bez maštaľného hnoja 40 – 60 kg N ha-1
.
Tab. 5: Odporúčané dávky dusíka pri hnojení jarného jačmeňa (Krausko a i., 1980)
Predplodina
Dávky dusíka v kg.ha-1
odrody s vyšším steblom odrody s niţším steblom
Okop., kuk., hnojená MH 30 – 40 40 - 50
Okop., kuk., nehnojená
MH
40 – 50 50 – 60
Obilnina 60 – 70 70 - 80
V lokalitách bohatších na zráţky je vhodné dávku N rozdeliť: 2/3 po zasiatí a 1/3 vo
fáze 3. – 4. listu (ČERNÝ a VAŠÁK, 2008).
20
1.3.5.2 Hnojenie fosforom
Jačmeň jarný má zvýšené nároky na obsah P, K, Ca, Mg v pôde, a preto je potrebné
hnojením upraviť ţivinový reţim aspoň na vyhovujúcu zásobu. Dohnojenie fosforom je
vhodné uskutočniť k predplodine. Pretoţe sa fosfor podieľa na kvalite zrna, pôsobí
priaznivo na obsah škrobu a tým aj extraktu v slade (BUREŠOVÁ – SOCHOR a i.,
2007).
TORMA, (2007) uvádza, ţe pri nedostatku fosforu v jačmeni sa na rastline objavujú
viditeľné symptómy, jačmeň zle rastie aţ zakrpatieva. Prihnojením fosforom sa rast
a vývoj jačmeňa jarného zlepšuje a úroda sa zvyšuje.
Dávky fosforečných hnojív závisia od hnojenia dusíkom, zásoby fosforu v pôde a od
hnojenia predplodiny fosforom. Hnojenie fosforom musí vychádzať z výsledkov
agrochemického skúšania pôd. Je to pochopiteľné, pretoţe zásobenosť pôd fosforom
býva rozdielna. Dávka fosforu v čistých ţivinách v nadväznosti na zásobu v pôde je
v rozpätí 8,0 – 20,0 kg.ha-1
v kukuričnej výrobnej oblasti a 8,0 – 24,0 kg.ha-1
v repnej
a lepšej zemiakarskej výrobnej oblasti. Ročný odber fosforu sa pohybuje v rozsahu 15 –
23 kg.ha-1
fosforu. Na pôdy neutrálne a zásadité sú vhodné všetky druhy superfosfátov.
Na pôdach kyslých sa lepšie uplatňuje granulovaná forma superfosfátov v porovnaní
s práškovou formou (FECENKO a LOŢEK, 2000).
1.3.5.3. Hnojenie draslíkom
KRAUSKO a i., (1980) uvádzajú, ţe draslík najviac ovplyvňuje sladovnícku hodnotu
jačmeňa, pretoţe zvyšuje kyprosť zrna, škrobnatosť, podporuje tvorbu jemnej plevy,
zvyšuje skorosť a odolnosť proti poliehaniu. Veľa draslíka, ktorý sa zúčastňuje na
tvorbe glycidov, prijíma jačmeň najmä v prvom období rastu. Tento odber draslíka nie
je malý, ak má jačmeň vytvoriť vysokú úrodu, škrobnaté zrno s jemnými obalovými
vrstvami a steblo odolné proti poliehaniu.
Hnojenie draslíkom ovplyvňuje výšku a kvalitu úrody jačmeňa. Pri nedostatku
draslíka sa narušuje metabolizmus dusíkatých látok a uhľohydrátov a dochádza
k hromadeniu rozpustných dusíkatých zlúčenín a nízko molekulárnych uhľohydrátov.
Dostatočná draselná výţiva priaznivo pôsobí na zvyšovanie odolností jačmeňa proti
poliehaniu a prostredníctvom zniţovania transpirácie zlepšuje sa hospodárenie jačmeňa
s vodou, čím sa zlepšuje jej vyuţitie. Na hnojenie sa odporúča vyuţiť 60% - nú draselnú
soľ alebo PK hnojivá v kvapalnej forme (LOŢEK, 2000).
21
Obsah prístupného draslíka závisí viac od hnojenia ako od striedania plodín
v osevnom postupe. V intenzívne hnojených osevných postupoch býva vo vrchných
vrstvách pôdy (0 – 0,20 m a 0,20 – 0,40 m) vyšší obsah prijateľného draslíka (KOVÁČ
a i., 2003).
1.3.6. Ochrana proti škodlivým činiteľom
1.3.6.1. Regulácia burín
Ochrana proti burinám je jednou z najdôleţitejších činností, musí byť premyslená,
intenzívna a často cielená proti určitým druhom rastlín. Burinové spektrum v jačmeni
jarnom je pomerne široké a viac menej stabilné (KOHAUT, 2003).
Podľa MOLNÁROVEJ a ŢEMBERYHO, (1999) je v boji proti burinám
nevyhnutná znalosť jednotlivých druhov burín. V obilninách je treba hlavne ničiť
dvojklíčnolistové a tieţ jednoklíčnolistové trávové buriny. Náročnosť boja proti nim
vyplýva z ich rozličných biologických vlastností a poţiadaviek na prostredie. Medzi
najrozšírenejšie dvojklíčnolistové buriny patria: horčica roľná (Sinapis arvensis),
reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum), pastierska kapsička (capsella bursa
pastoris), mrlík biely (Chenopodium album), pichliač roľný (Cirsium arvense), mak vlčí
(Papaver rhoeas).
Medzi trváce buriny v jačmeni zaraďujeme pupenec roľný, pýr plazivý. Termín
a spôsob ochrany proti burinám ako i voľba správnych herbicídov sú silne závislé na
konkrétnom burinovom spektre danej parcely (KOHAUT, 2007).
Herbicídy aplikujeme postemergentne. Pouţívame herbicíd Grodyl 75 WG (15 – 30
g.ha-1
) (SUCHÁNEK, 2008).
Podľa TRUNEČKA, (2008) najčastejšie pouţívaným herbicídom je Arrat (0,15
kg.ha-1
), ktorý aplikujeme do konca odnoţovania. Pretoţe Arrat nemá reziduálne
účinky, nedá sa očakávať regulácia burín, ktoré vzchádzajú po aplikácii. Teploty pri
aplikácii by mali byť nad 7°C.
Jačmeň jarný pri dodrţiavaní všetkých agrotechnických zásad pri zakladaní porastov
je väčšinou konkurencieschopný voči burinám (najmä jednoročným), no škodlivý
účinok je priamo úmerný hustote burín a obilnín. Preto pri výskyte málopočetnej
populácie burín môţeme regulovať zaburinenosť aj touto metódou a ušetriť tak
na aplikácii herbicídov (SUROVČÍK a SEKERKOVÁ, 1998).
Podľa BABULICOVEJ, (2008) pri dodrţiavaní správneho striedania kultúrnych
rastlín dochádza k postupnému potláčaniu burín v burinových spoločenstvách. Niektoré
22
burinové druhy sú potláčané viacej, iné menej, celkové zaburinenie klesá, ale burinové
spoločenstvá zostávajú pomerne bohaté na rozmanitosť burinových druhov. Akýkoľvek
posun v štruktúre osevného sledu v prospech obilnín má za následok rýchlu reakciu
burinových spoločenstiev.
1.3.6.2. Ochrana proti chorobám
Pre dosiahnutie vysokej úrody a kvality zrna je potrebné rastlinám poskytnúť nielen
dostatok ţivín, ale zabezpečiť aj ich dobrý zdravotný stav. Uţ v období tvorby odnoţí
a narastania listovej plochy sa pri jačmeni jarnom začínajú vyskytovať hubovité
choroby (CANDRÁKOVÁ, 2008).
Častými, kaţdoročne sa vyskytujúcimi chorobami, ktoré napádajú listy patria:
- Múčnatka trávová (Blumeria graminis)
- Hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres)
- Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa (Rhynchosporium secalis)
- Hrdza jačmenná (Puccinia hordei) (SEKERKOVÁ, 2008).
MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999) píšu, ţe medzi choroby klasov patria:
- Prašná sneť jačmenná (Ustilago nuda Rostrup)
- Sneť jačmenná (Ustilago hordei lagerheim)
Choroby celých rastlín:
- Prúţkovitosť jačmeňa (Helminthosporium gramineum)
- Palušková hniloba (Typhula incarnata)
- Ţltá zakrpatenosť jačmeňa
Choroby bázy stebiel:
- Steblolam (Preudocercosporella herpotrichoides)
Proti nim pouţívame prípravky: Atlas v dávke 0,2 l.ha-1
pri výskyte múčnatky
trávovej, Folicur BT 225 EC v dávke 1,0 l.ha-1
pri napadnutí fuzariózami a výskyte
hnedej škvrnitosti pouţívame Prozol 250 EC v dávke 0,4 l.ha-1
(SEKERKOVÁ, 2003).
Podľa KRIŢANOVEJ, (2000) zvýšený výskyt chorôb podporuje chladné a vlhké
počasie a zvýšené dávky hnojenia dusíkom.
PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) konštatujú, ţe najdôleţitejšia ochrana
proti chorobám spočíva hlavne v morení osiva.
23
1.3.6.3 Ochrana proti škodcom
Škodlivé činitele spôsobujú pri pestovaní jačmeňa jarného pravidelne kaţdý rok straty
na úrodách. Cieľavedomá ochrana má za úlohu zniţovať škody na minimum alebo ich
úplne eliminovať. Optimálna organizácia boja so škodlivými organizmami je cieľom
integrovanej ochrany rastlín (IOR). IOR predstavuje systém regulácie škodlivých
činiteľov a to na základe ich diagnózy, prognózy – signalizácie a komplexnej ochrany
(GALLO, 1997).
K najčastejším škodcom jačmeňa jarného podľa (MOLNÁROVEJ
a ŢEMBERYHO, 1999) patria:
- Voška trávová (Metopolophium dirhodum)
- Voška čremchová (Rhopalosyphum padi)
- Kohútik pestrý (Lema melanopus)
- Byľomor sedlový (Haplodiplosis equestris)
- Zunčavka jačmenná (Oscinella frit)
Proti nim pouţívame prípravky: Karate 2,5 WG 0,3 l.ha-1
pri výskyte vošiek, Nurelle
D 0,4 l.ha-1
proti kohútikom a pri výskyte zunčavky pouţívame insekticídy na báze
pyretroidov (KAZDA, 2003).
1.3.7 Zber jačmeňa siateho jarného
Podľa KRAUSKA a i., (1980) je zber vyvrcholením práce a starostlivosti
vynaloţených na zabezpečenie optimálneho rastu a vývinu jačmeňa jarného. Pre to mu
treba venovať čo najväčšiu pozornosť. Uplatnením nevhodnej technológie sa zniţuje
technologická hodnota zrna. Sladovnícky jačmeň sa na rozdiel od iných obilnín zberá aţ
v plnej zrelosti, keď je zárodok zrna plne vyvinutý a obsahuje všetky zásobné látky.
Nepriaznivé následky má predčasný i oneskorený zber. Dozrievanie a zber značne
ovplyvňuje priebeh počasia. Najlepšie prebieha dozrievanie a vysychanie pri relatívnej
vlhkosti vzduchu pod 60%. Pri veľmi nízkej vlhkosti vzduchu pri zbere sa lámu klasy
a poškodzuje sa krehké zrno.
Jačmeň pestovaný na sladovnícke účely zberáme v plnej zrelosti, ktorá je
charakterizovaná zaschnutým a hnedým horným kolienkom, resp. tvrdými zrnami.
Skorší zber negatívne ovplyvňuje energiu klíčivosti. Vlhkosť zrna by mala byť pod
15%. Pri zbere pri vyššej vlhkosti zrna ako 20% je obyčajne niţšia klíčivosť po
dosušení (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).
24
1.3.8 Pozberová manipulácia a skladovanie
Medzi základné operácie pozberovej úpravy patrí:
- predčistenie
- sušenie
- triedenie
Predčistením sa zrno zbavuje najhrubších nečistôt, zelených častí rastlín, nedozretých
zŕn a ľahko čistiteľných semien burín (MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, 1999).
Jačmeň jarný potrebuje pre ukončenie svojho vývinu tzv. „pozberovom dozrievaní“
kvalitné ošetrenie a mimoriadnu starostlivosť, pretoţe v tomto období by malo zrno
dosiahnuť maximálnu kvalitu – klíčivú energiu a s ňou spojenú klíčivosť. Zásadne by sa
pozberová manipulácia mala vykonávať na osivárskej báze (KRAUSKO a i., 1980).
Uskladňovaniu jačmeňa jarného venujeme mimoriadnu pozornosť, aby nenastávalo
zníţenie klíčivosti, úbytok na hmotnosti a neţiaduce zápachy. Medzi hlavné príčiny
strát pri uskladňovaní patrí oneskorené alebo nesprávne ošetrenie, dýchanie, poškodenie
zrna, skladovými škodcami, prípadne uskladňovanie v nevyhovujúcich priestoroch.
V praxi sa obilie uskladňuje v troch druhoch skladov:
- hangárové sklady – prízemné podlahové sklady spravidla bez stabilnej
mechanizácie. S obilím sa v nich manipuluje ľahko, preto sú najvhodnejšie na
uskladnenie,
- podlahové sklady – plne mechanizované a najlepšie vyhovujú na uskladňovanie
sladovníckeho jačmeňa,
- obilné silá – sklady s veľkou kapacitou. Skladajú sa z hranatých šesťbokých
alebo i viacbokých komôr vysokých 18 aţ 45m (KRAUSKO a i., 1980).
25
2. CIEĽ
Cieľom bakalárskej práce je agronomické zhodnotenie pestovania jačmeňa siateho
jarného v Poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR, posúdenie dodrţiavania
zásad agrotechniky a hojenia jačmeňa siateho jarného, s konečným vyhodnotením úrody
zrna jačmeňa siateho jarného.
26
3. MATERIÁL A METÓDA
3.1 Reliéf územia
Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR hospodári na otvorenej rovine na
strednom Povaţí v nadmorskej výške 248 m. n. m. Územie sa nachádza v repno –
jačmennej výrobnej oblasti. Oblasť je ovplyvnená povodím riek Lednica, Tovarský
Potok a Váh. Terén leţí na úpätí Bielych Karpát.
3.2 Klimatické podmienky
Podkladové materiály ku klimatickej charakteristike roku 2008 sú z pozorovacej
Stanice UKSÚP Beluša. Priemerná ročná teplota vzduchu je 8,6 °C a vo vegetačnom
období (február – júl) pre jačmeň jarný bola 11,4 °C. Najteplejším mesiacom bol júl
18,9 °C. Druhým najteplejším mesiacom bol august 18,0°C. Najchladnejším mesiacom
bol január -3,0°C. V pestovateľskom ročníku 2008 priemerná ročná teplota dosiahla
10,03 oC.
Ročný úhrn zráţok podľa klimatického normálu predstavuje 642,0 mm. Najvyšší úhrn
zráţok bol v mesiaci júl 89 mm. Druhým mesiacom s najvyšším úhrnom zráţok bol jún
77 mm. Najmenej zráţok spadlo v januári 35 mm. Za vegetačné obdobie pre jačmeň
jarný podľa klimatického normálu je úhrn zráţok 344 mm. V pestovateľskom ročníku
2008 za vegetačné obdobie to bolo 370,3 mm.
Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR sa nachádza v miernom klimatickom
pásme s početnými výkyvmi atmosférických zráţok. S pribúdajúcou nadmorskou
výškou sa podnebie ochladzuje.
27
Tab. 6: Klimatická charakteristika Beluše v roku 2008.
Mesiac
Normál
1961 - 1990
Pestovateľský ročník 2008
Teplota
(°C)
Zráţky (mm)
x
teplota
(°C)
Zráţky
(mm)
x
teplota
(°C)
I.
dek.
II.
dek.
III.
dek.
Úhrn
zráţok
(mm)
%
Normálu
I. -3,0 35,0 1,6 18,1 17,0 7,4 42,5 121,4
II. -1,1 41,0 2,4 7,8 1,0 16,7 25,5 62,2
III. 3,2 36,0 4,3 32,5 26,9 9,3 68,7 190,8
IV. 8,9 40,0 10,1 15,3 11,0 5,6 31,9 79,8
V. 14,0 61,0 14,8 2,3 33,9 7,2 43,4 71,1
VI. 17,3 77,0 18,4 50,8 20,2 23,1 94,1 122,2
VII. 18,9 89,0 18,9 38,2 62,3 6,2 106,7 119,9
VIII. 18,0 68,0 18,1 55,7 29,1 0,0 84,8 124,7
IX. 14,4 46,0 13,1 6,5 22,4 8,9 37,8 82,2
X. 9,0 56,0 10,0 13,1 11,2 3,8 28,1 50,2
XI. 4,2 51,0 6,3 1,6 12,5 18,3 32,4 63,5
XII. -0,2 42,0 2,4 15,6 26,5 4,7 46,8 111,4
x 8,6 10,03 116,6
Úhrn 642,0 642,7 100,1
3.3 Pôdne a geologické pomery
Územie leţí v severnej časti Ilavského podolia na naplaveninách Váhu. Smerom na
severozápad vystupuje na pahorkatinné pohorie Bielych Karpát. Geologickým
substrátom na tejto časti územia je nivná karbonátová pôda na vápenatých uloţeninách.
Vlastnosti pôdy prevaţne určuje geologické podloţie (2,0m), ktoré je karbonátové,
tvorené vápencami a dolomitmi.
Pre túto oblasť je typická hnedá pôda, ktorej pH je 7,5. Z pôdnych typov sa tu vyskytujú
hnedozeme a kambizeme. Zrnitostné zloţenie tvoria piesočnato-hlinité
a hlinitopiesočnaté pôdy. Sú to stredne ťaţké pôdy s najlepšími vlastnosťami na
obrábanie a úrodnosť. Sú primerane prevzdušnené a majú priaznivý vodný reţim, ktorý
28
umoţňuje rastlinám čerpať ţiviny z pôdneho roztoku. Hĺbka podzemnej vody je 4,0 m,
ktorá rozpúšťa rozpustné látky ako sú CaCO3, humus a ţiviny. V tejto oblasti sa dobre
darí obilninám, repe kŕmnej, repe cukrovej, kukurici siatej, zemiakom, strukovinám,
olejninám a iným kultúrnym rastlinám.
3.4 Charakteristika poľnohospodárskeho podniku
Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR vznikol 1. 7. 1997 pri transformácii
odčlenenia z Roľníckeho podnikateľského druţstva Horovce. Obec Dulov zaberá 553
hektárov Ilavského okresu a Trenčianskeho kraja. Podnik hospodári na 300 ha pôdy,
z toho orná pôda má rozlohu 250 ha a TTP 50 ha. Obhospodarované pozemky v KU
Dulov zaberajú rozlohu 287,2 ha ornej pôdy, KU Tuchyňa 2,8 ha ornej pôdy a KU
Pruské 10,0 ha ornej pôdy. Ţivočíšna výroba, ktorá vznikla v roku 1997 a trvala do
roku 2004 bola zameraná na:
- chov dojníc 130 ks (Holštajnsko – friezsky dobytok s úţitkovosťou
6000 l za laktáciu),
- mladý chovný dobytok 150 ks,
- ošípané 43 ks ( biela ušľachtilá sa chovala do roku 2005),
V oblasti rastlinnej výroby sa podnik špecializoval v rokoch 2004 – 2008 na tieto
plodiny:
- olejniny: kapusta repková pravá, horčica biela,
- obilniny: kukurica siata, pšenica letná f. ozimná, jačmeň siaty jarný, ovos siaty
a cirok,
- energetické plodiny:( obilniny, olejniny), ktoré sa vyuţívajú na výrobu bioplynu,
- okopaniny: repa cukrová, ktorá sa pestovala do roku 1999.
Priemerné úrody plodín od roku 2004 – 2008 boli u pšenice 5,5 t.ha-1
, kapusty
repkovej pravej 3,0 t.ha-1
a u kukurice na siláţ 45,0 t.ha-1
. Medzi obsluţné činnosti,
ktoré druţstvo vykonáva patrí vývoz maštaľného hnoja, pridruţená výroba (sluţby obce
fyzických osôb) a dopravné sluţby.
3.5 Charakteristika pestovanej odrody
„EBSON“
Odroda Ebson bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 1999 – 2001
pod označením PL/HE 7659.
29
Stredne skorá odroda, stredne vysokého typu so stabilne vysokými úrodami vo všetkých
výrobných oblastiach, hlavne v KVO, RVO a ZVO. Má dobrú odolnosť proti poliehaniu
a lámaniu stebla po prezretí, je absolútne odolná proti múčnatke trávovej ( gén Mlo ) a
dobrú odolnosť proti hrdzi jačmennej. Má špičkovú sladovnícku kvalitu, vysokú
výťaţnosť zrna nad 2,5mm. Odroda je vhodná vo všetkých výrobných oblastiach, kde sa
pestuje jačmeň. Odporúčaný výsevok 4 - 4,5 MKZ.ha-1
.
Výţiva N : po okopanine do 30 kgN.ha-1
, a po obilninách a v horších podmienkach do
60 kgN.ha-1
. Na základe technického overovania bola odroda zaradená do odrodového
sortimentu sladovníckeho jačmeňa firmy Heineken Slovensko Sladovne a.s.
30
4. VÝSLEDKY A DISKUSIA
4.1. Zhodnotenie výberu regiónu a voľby stanovišťa
Vegetačné obdobie trvalo 150 dní. Jačmeň bol pestovaný na stredne ťaţkých pôdach
s najlepšími vlastnosťami na obrábanie a úrodnosť. V takýchto podmienkach odporúča
pestovanie aj PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998).
Pôdna reakcia má pH 7,5 čo je nepriaznivé, pretoţe (TICHÝ a ZIMOLKA, 2008)
uvádzajú, ţe najlepšia pôdna reakcia je 6,5 – 7,2.
V pestovateľskom ročníku 2008 úhrn zráţok dosiahol 642,7 mm, čo predstavuje 100,1
% dlhodobého normálu. Priemerná denná teplota bola 10,03 °C a počas vegetačného
obdobia bola priemerná denná teplota na úrovni 11,4°C. Vhodné rozloţenie zráţok
v mesiaci február (62,2% dlhodobého normálu) a na začiatku marca umoţnil včasné
vykonanie sejby. Mesiac apríl a máj boli teplotne (10,1°C, 14,8°C) aj vlahovo (31,9
mm, 43,4 mm) nadpriemerné, čo malo priaznivý vplyv na rast jačmeňa jarného.
Najteplejším mesiacom bol júl, s priemernou dennou teplotou 18,9 °C s úhrnom zráţok
106,7 mm, čo je 119,9% dlhodobého normálu. V neskorších rastových fázach vysoké
teploty a sucho nepriaznivo vplývajú na počet zŕn v klase a hmotnosť zrna v klase, ako
píšu MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999).
4.2. Zhodnotenie zaradenia jačmeňa siateho jarného do osevného postupu
V poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR sa pestoval jačmeň siaty jarný po
pšenici letnej f. ozimnej. V pestovateľskom ročníku 2008 sa jačmeň jarný (odroda
Ebson) pestoval na ploche 36 ha, z toho 24 ha pri Kríţi ( priemerná úroda 5,0 t.ha-1
)
a 12 ha na Luţteku (priemerná úroda 4,0 t.ha-1
). Na obidvoch honoch sa ako
predplodina pouţívala pšenica letná f. ozimná, čo podľa (HLAVIČKU a MACÁKA,
1974) nie je správne, pretoţe časté zaraďovanie obilnín po sebe zvyšuje nebezpečie
výskytu koreňových chorôb, v dôsledku čoho sa prudko zniţujú úrody najmä na ťaţších
pôdach a vo vlhších oblastiach.
4.3. Zhodnotenie prípravy pôdy
Po zbere predplodiny sa vykonala podmietka tanierovými bránami do hĺbky 0,10 m,
ktorá sa uskutočnila 8. 8. 2008. Po tejto operácii nasledovala stredne hlboká orba do
hĺbky 0,18 – 0,20 m, ktorá bola vykonaná 20. 10. 2008 jednostranným pluhom
pripojeným za traktorom ZETOR 12145. Jarná predsejbová príprava pôdy pozostávala
31
z pouţitia smykobrán so šírkou záberu 6m a bola vykonaná 27. 2. 2008. Smykobrány
urovnali povrch pôdy súčasne ju prekyprili a pripravili kvalitné lôţko pre osivo, čo sa
zhoduje s odporúčaním (KOSAŘA et al., 1997).
Ďalšou pracovnou operáciou bola sejba pneumatickou sejačkou MISTRAL. Pôda sa
nevalcovala, čo bolo v súlade s odporúčaním (HLAVIČKU a MACÁKA, 1974). Za
daţdivého počasia, prípadne chladnej skorej jari, treba valcovanie vynechať.
4.4 Zhodnotenie sejby
Územie sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej oblasti. Sejba bola uskutočnená
28. 2. 2008. MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999), odporúčajú siať hneď ako náhle to
dovolí vlhkostný stav pôdy a taktieţ vysokú úrodu poskytuje jačmeň jarný iba pri
skorom termíne sejby. Odroda Ebson bola zasiata v agrotechnickom termíne.
Výsevok by mal byť podľa (KŘOVÁČKA, 2008) na úrovni 4,5 – 5 mil. klíčivých zŕn
na hektár, čo môţe predstavovať aţ 250 kg osiva v závislosti od vlastností osiva. Na
poľnohospodárskom podniku sa výsevok pohyboval okolo 220 kg.ha-1
. Výsevok je však
ovplyvnený vlastnosťami osiva (HTZ, čistotou a klíčivosťou).
Sejba sa realizovala na 75 mm medziriadkovú vzdialenosť, čo sa zhoduje
s odporúčaním MOLNÁRVEJ a ŢEMBERYHO, (1999).
4.5. Zhodnotenie výţivy a hnojenia
Jačmeň jarný veľmi citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy vrátane hnojenia.
Veľmi dôleţitá je pôdna reakcia, ktorej hodnota na honoch s porastom jačmeňa jarného
bola 7,5 pH, čo sa nezhoduje s odporúčaním (LOŢEKA, 2000), ktorý uvádza, ţe
jačmeň jarný vyţaduje slabo kyslú aţ neutrálnu pôdnu reakciu s optimálnym rozmedzím
(pH 6,2 - 7,2).
Prvé hnojenie sa začalo pred sejbou 27. 2. 2008 NPK 15:15:15 s dávkou 100 kg. ha-1
.
Takéto hnojenie odporúča aj KOSAŘ et al., (1997).
Obsah fosforu, dusíka a horčíka a pôdna reakcia súvisia s celkovou úrovňou hnojenia
v osevnom postupe. V rastovej fáze odnoţovania sa prihnojovalo 150 kg liadku
amónneho s vápencom, čo predstavuje 41,2 kg č. ţ. dusíka. MOLNÁROVÁ
a ŢEMBERY, (1999) odporúčajú prihnojovanie dusíkom jačmeňa na sladovnícke
účely najneskôr v rastovej fáze 3. – 4. listu. Neskoršie prihnojovanie môţe negatívne
ovplyvňovať sladovnícku kvalitu jačmeňa.
32
4.6 Zhodnotenie ošetrovania počas vegetácie
Dôleţitým opatrením na dosiahnutie kvalitných úrod je vykonanie kontroly porastu
počas vegetácie. Na ošetrenie proti hubovým chorobám bol pouţitý Falcon 460 EC proti
hnedej škvrnitosti jačmeňa v dávke 0,5 l. ha-1
, ktorá sa vyskytovala uţ v období tvorby
odnoţí, čo sa zhoduje s názorom CANDRÁKOVEJ, (2008).
Proti burinám bol pouţitý herbicíd Mustang v dávke 0,5 l. ha-1
a Arrat v dávke 0,14 l.
ha-1
. Tento spôsob ochrany odporúča aj SUCHÁNEK, (2008).
Buriny, ktoré sa vyskytovali v poraste jačmeňa jarného boli mak vlčí, pichliač roľný.
Za takéto buriny ako najčastejšie sa vyskytujúce v jačmeni jarnom povaţujú aj
KOSAŘ et al., (1997).
Škodcovia sa v poraste jačmeňa jarného v roku 2008 nevyskytovali, takţe insekticídy
nebolo potrebné pouţiť.
4.7 Zhodnotenie zberu
Jačmeň jarný sa zberá v plnej zrelosti, keď je zárodok plne vyvinutý a obsahuje všetky
zásobné látky. Vlhkosť zrna pri zbere bola 13%, čo sa zhoduje aj s názorom (PAČUTU
– ČERNÉHO – POLÁČKA, 1998), ktorí odporúčajú zberať jačmeň pri vlhkosti zrna
pod 15%. Pri vyššej vlhkosti zrna je obyčajne niţšia klíčivosť po dosušení.
V roku 2008 bol zber vykonaný v termíne od 25. 7. do 28. 7. 2008. Na zber bol
pouţitý kombajn typu E 514.
Vlhký júl v roku 2008 oddialil termín zberu. Za celý mesiac júl bol úhrn zráţok 106,7
mm, čo je 119,9% dlhodobého normálu (tab. 6).
33
5. NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV
1. V poľnohospodárskom podniku pri hnojení dusíkatými hnojivami odporúčam
robiť odbery pôdy na stanovenie obsahu Nan.
2. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vyuţívať výsledky
agrochemického skúšania pôd.
3. Zaraďovať jačmeň siaty jarný po kukurici siatej na siláţ, ktorá je lepšou
predplodinou, ako pšenica letná f. ozimná.
4. Pri sejbe jačmeňa siateho jarného zohľadňovať vlastnosti osiva a tieţ vyuţiť pre
výpočet výsevku.
5. V porastoch jačmeňa siateho jarného inventarizáciu burín a na základe druhovej
skladby burín aplikovať účinné herbicídy.
34
6. ZÁVER
Na základe preštudovanej pouţitej literatúry a získaných výsledkov pestovania
jačmeňa siateho jarného v AGRODULOV SHR je moţné urobiť predbeţné nasledovne
závery a odporúčania:
1. Jačmeň siaty jarný bol pestovaný na celej výmere 36 ha po predplodine pšenica
letná f. ozimná s celkovou produkciou 168 t zrna a priemernou úrodou 4, 67 t.
ha-1
.
2. Jarná predsejbová príprava pôdy sa robila 27. 2. 2008. Na prípravu sa pouţili
smykobrány so záberom 6 m.
3. Sejba bola uskutočnená 28. 2. 2008. Februárové termíny sejby sú v našich
agroklimatických podmienkach zriedkavosťou, nakoľko jar sa u nás otvára
prevaţne v marci. Pri sejbe jačmeňa jarného treba klásť dôraz na dostatočné
vyzretie pôdy, aby sa jačmeň nezamazal.
4. Výsevok sa pohyboval okolo 220 kg.ha-1
.
5. Dusíkaté hnojenie bolo realizované vo forme LAV (liadku amónno vápenatého)
v dávke 150 kg.ha-1
, čo predstavuje 41,2 kg čistého dusíka.
6. V závislosti od zastúpenia burín bol pouţitý Mustang v dávke 0,5 l.ha-1
a Arrat
v dávke 0,14 l.ha-1
. Proti hubovým chorobám bol pouţitý Falcon 460 EC proti
hnedej škvrnitosti jačmennej v dávke 0,5 l.ha-1
.
7. Zber bol vykonaný v termíne od 25. 7. do 28. 7. 2008.
8. Oblasť AGRODULOV SHR, ktorá sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej
oblasti je vhodná na pestovanie jačmeňa jarného, pri dodrţiavaní všetkých
agrotechnických zásad.
35
7. ZOZNAM LITERATÚRY
1. BABULICOVÁ, M., 2008. Koncentrácia obilnín a výskyt burín, In Naše pole, č. 2,
2008, s. 50 – 51.
2. BELEJ, J., 1989. Rastlinná výroba. Bratislava. In Príroda, 1989, s. 129 – 137. ISBN
80-07-00203-0.
3. BUREŠOVÁ, V. – SOCHOR, J. a i., 2007. Vliv rúznych hnojiv v systému
podkořenového hnojení. In Agromanuál, č. 1, roč. 2, 2007, s. 28 - 31
4. CANDRÁKOVÁ, E., 2008. Fungicídna ochrana jačmeňa jarného v roku 2007. In
Naše pole, č. 5, 2008, s. 48 – 50.
5. ČERNÝ, L. – VAŠÁK, J., 2008. Pěstitelské technologie jarního ječmene v roce
2008. In Agromanuál, č. 3, roč. 3, 2008, s. 96 – 97.
6. FAMEŘA, O., 2000. Vliv přípravy pudy na tvorbu výnosu jarního ječmene. In
Jačmeň výroba a zhodnotenie. Zborník z odborného seminára so zahraničnou účasťou.
VES – SPU Nitra, 2000, s. 51 – 54. ISBN 80-7137-681-7.
7. FECENKO, J. – LOŢEK, O., 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra – SPU,
2000, 441 s. ISBN 80-7137-777-5.
8. GALLO, J., 1997. Výskyt ţivočíšnych škodcov na jačmeni. In Jačmeň výroba
a zhodnotenie. Odborný seminár s medzinárodnou účasťou. Nitra, 1997, s. 136 –144.
ISBN 80-7137-360-5.
9. HLAVIČKA, A. – MACÁK, D., 1974. Niektoré prvky agrotechniky a odrodová
skladba jarného jačmeňa, 1974, 43 s.
10. KAZDA, J., 2003. Škodcovia obilnín. In Intenzívne pestovanie obilnín, č. 1, 2003, s.
36 – 49.
11. KOHAUT, P., 2003. Moţnosti cielenej ochrany obilnín v závislosti na termínoch
a burinovom spektre v Slovenskej republike. In Intenzívne pestovanie obilnín, č. 1,
2003, s. 3 – 10.
12. KOHAUT, P., 2007. Systém regulácie burín v ozimných a jarných obilninách. In
Návratná intenzita pestovania obilnín v krajinách Európskej Únie, č. 1, 2007, s. 11 –
21.
13. KOSAŘ, et. al., 1997. Kvalita sladovníckeho ječmene a technologie jeho pěstování,
3. vyd. Praha ÚVTIZ, 1997, s. 9 – 11. ISBN 80-86155-02-09.
14. KOVÁČ, K. a i., 2003. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra, 2003, 335 s. ISBN 80-
8069-136-3.
36
15. KOVÁČ, K., 2008. Zakladanie porastov poľných plodín na jar. In Naše pole, č. 2,
2008, s. 14 – 15.
16. KRAUSKO, A. a i., 1980. Jarný jačmeň. Bratislava.: Príroda, 1980, 136 s.
17. KRIŢANOVÁ, K., 2000. Súčasný stav a perspektívne smery šľachtenia jačmeňa
jarného na odolnosť k listovým chorobám. In Jačmeň výroba a zhodnotenie. Zborník
z odborného seminára so zahraničnou účasťou. VES – SPU Nitra, 2000, s. 74 – 75.
ISBN 80-7137-681-7.
18 .KŘOVÁČEK, J., 2008. Sétí jarního ječmene je za dveřmi. In Úroda, č. 2, 2008, s. 8
– 9.
19. LOŢEK, O., 2000. Racionálna výţiva a hnojenie jarného jačmeňa so zreteľom na
sladovnícku kvalitu zrna. In Jačmeň výroba a zhodnotenie. Zborník z odborného
seminára so zahraničnou účasťou. VES – SPU Nitra, 2000, s. 79 – 81, ISBN 80- 7137-
681-7.
20. MOLNÁROVÁ, J. – ŢEMBERY, J., 1999. Obilniny II. Pestovanie jarných
hustosiatych obilnín a jačmeňa ozimného. Nitra ÚVTIP, 1999, 102 s. ISBN 80- 85330-
65-2
21. MOLNÁROVÁ, J. a i., 2007. Rastlinná výroba 1. Obilniny, strukoviny, olejniny.
Nitra: SPU, 2007, s. 58 – 59. ISBN 978-80-8069-896-6.
22. PAČUTA, V. – ČERNÝ, P. – POLÁČEK, J., 1998. Pestovanie poľných plodín.
Nitra: ÚVTIP, 1998, s. 24 – 26. ISBN 80-85-330-43-1.
23. SEKERKOVÁ, M., 2003. Trendy výskytu hubových chorôb v obilninách
v Slovenskej republike a nové moţnosti ich regulácie. In Intenzívne pestovanie obilnín,
č. 1, 2003, s. 31 – 35.
24. SEKERKOVÁ, M., 2008. Vyuţívanie fungicídov Atlas a Lynx proti chorobám
v obilninách. In Zabezpečenie ziskového pestovania obilnín v prostredí kolísajúcich
cien, č. 12, 2008, s. 43 – 45.
25. SERBÁK, M., 2006. Jačmeň siaty jarný – agrotechnika. In Katalóg osív jarín, 2006.
26. SUCHÁNEK, J., 2008. Ošetření obilnin proti plevelům na jaře. In Agromanuál, č. 2,
roč. 3, 2008, s. 10 – 11.
27. SUROVČÍK, J. – SEKERKOVÁ, M., 1998. Ochrana obilnín. Piešťany VÚVR,
1998, 53 s. ISBN 80-88720-05-2.
28. TICHÝ, F. – ZIMOLKA, J., 2008. Faktory ovlivňující výnos a kvalitu jarního
ječmene. In Úroda, č. 1, 2008, s.33.
37
29. TORMA, S., 2007. Príjem a vyuţitie ţivín rastlinami v jarnom období. In
Agromanuál, č. 2, roč. 2. 2007, s. 42 – 43.
30. TRUNEČEK, J., 2008. Arrat – připomíname naše doporučení pro jarní ječmen. In
Agrotip, č. 4, 2008, s.1.
Top Related